Čitatelia a čitateľky s nezdravými záujmami a hypertrofovanou pamäťou vedia, že prehru Petra Pellegriniho autor podmieňoval jeho neochvejným úsilím urobiť všetko pre výhru Ivana Korčoka.
Druhá podmienka (a predpoklad, načo falošná skromnosť) rátala s tým, že koaličný tábor nie celkom pochopí, prečo by mal Pellegriniho voliť za prezidenta.
Nateraz sa splnilo jedno aj druhé.
Druhé kolo bude najtesnejšie v histórii. Ako to môže dopadnúť a čo budú kľúčové momenty Čítajte Prvú časť najlepšie ilustrujú Pellegriniho strategické chyby v podobe neochoty osloviť voličský stred a, naopak, sa nepriamo prihovárať extrému.
O tej druhej vypovedá fakt, že napriek v skutočnosti tristnému výsledku Štefana Harabina (minule získal spolu s Marianom Kotlebom štvrtinu hlasov!) z výpadku v tomto segmente získal len máličko.
Naopak, Korčokovi s veľmi obmedzenými politickými a materiálnymi zdrojmi vyšlo všetko, v čo mohol dúfať. Výsledkom je, že k víťazstvu je dnes oveľa bližšie ako jeho konkurent.
Ako kontrafaktuál sa, samozrejme, hneď núka mechanický súčet voličov Harabina a Pellegriniho, ktoré Korčoka výrazne prevyšujú. Ibaže to takto nebude fungovať.
